Začiatok roka 1967 bol pre našu obec dôležitým medzníkom. V kronike obce sa dočítame, že v Spišskom Štiavniku bola otvorená nová 14-triedna základná deväťročná škola. Na jej budovaní vo veľkej miere pomáhali aj občania našej obce. Naša škola v týchto dňoch slávi 50 rokov od tohto významného počinu.

V školskom roku 1966/1967 školu navštevovalo 350 žiakov a vyučovalo 17 učiteľov. Dovtedy sa mladší žiaci učili v rôznych budovách v našej obci a starší museli každý deň cestovať do Hranovnice. Bolo krásne, keď mohli všetky štiavnické deti od toho pamätného roku 1967 chodiť do školy v svojej rodnej dedinke. V priebehu rokov sa ich tu vystriedalo tisíce, ale tiež mnoho učiteľov, ktorí sa s radosťou starali o ich vzdelanie.
Prvým riaditeľom školy sa stal p. Jozef Rusňák. Po ňom školu viedli p. Alexander Kohút, PaedDr. Eduard Kuchta, p. Tibor Kišš a najdlhšie školu viedol Mgr. Peter Gömöry. Za jeho dlhoročného pôsobenia škola prešla nielen mnohými stavebnými úpravami a rekonštrukciami, ale stala sa od roku 2000 právnym subjektom. Táto forma priniesla mnoho práv, ale ešte viac zodpovednosti a povinností. Čaká nás ešte, ak bude dostatok finančných prostriedkov, celková rekonštrukcia školskej jedálne, vybudovanie laboratórií, špeciálnych učební, získanie ďalších priestorov na odbúranie smennosti a trvalý sen všetkých pracovníkov, žiakov a rodičov – výstavba telocvične.
Našu školu navštevovali rodičia a dokonca aj starí rodičia súčasných žiakov. Títo naši žiaci dosiahli pod vedením svojich učiteľov veľké množstvo úspechov tak vo výsledkoch výchovy a vzdelávania, ako aj v mimoškolskej činnosti. Pri tejto príležitosti mi napadá jedna pekná myšlienka, ktorú vyslovil pán de Montagen: „Musíš sa mnoho učiť, aby si poznal, ako málo vieš." Je to pravda, pretože človek nemôže vedieť všetko a čím viac sa učí, tým má väčší pocit, že je ešte veľa vecí, ktoré nepozná. A práve základná škola začína túto predlhú cestu učenia sa a poznávania nového. Ona viedla našu ruku, keď sme sa v prvej triede pokúšali napísať prvé písmenko, vypočítať prvý príklad.
V čase, kedy sa každoročne znižuje počet narodených detí, musí každá škola bojovať o žiakov svojimi aktivitami, zaujímavým učebným plánom, úspechmi a ich propagáciou. Naša škola nezápasí s úbytkom žiakov. Práve naopak. Bolestnou stránkou školy je však úbytok žiakov, ktorí majú záujem o učenie a o svoj ďalší rozvoj na stredných školách. Mnohé z našich detí končia povinnú školskú dochádzku v nižšom ako 9.ročníku. Tu môže pomôcť len zmena myslenia rodičov týchto žiakov. Je dôležité, aby spolupracovali so školou a pomohli svojim deťom s ich plnohodnotným začlenením do spoločnosti. Škola sa o to snaží zo všetkých síl. Nie všetky deti majú doma prostredie, ktoré praje vzdelaniu a dobrej výchove. Nie všetky deti majú potenciál stať sa inžiniermi, vedcami, lekármi,... Najdôležitejšie je, aby z našej školy odchádzali absolventi, ktorí dokážu kriticky myslieť, dokážu sa presadiť v spoločnosti, vedia sa správať a zorientovať sa v problémových situáciách. Profesor Aurel Stodola povedal: „Isté je, že niet na svete zázračnej vyučovacej metódy, ktorá by mohla pretvoriť menej nadaných ľudí na géniov, nedbanlivé povahy na výkvet horlivosti a pomaly reagujúce temperamenty na virtuózov výkonnosti. No svätou povinnosťou školy je ujať sa láskyplne všetkých, teda aj menej nadaných a viesť ich k disciplinovanému mysleniu."
Máme však aj žiakov, na ktorých môžeme byť hrdí. Pozitívne zviditeľňujú našu školu na súťažiach, či v ďalšom štúdiu. Úspechy v predchádzajúcich 50-tich rokoch by nebolo možné dosiahnuť bez zodpovednej práce Vás pedagógov našej školy, Vás nepedagogických zamestnancov, ale aj Vás nadšených rodičov. Naše aktivity podporuje aj obec, ako zriaďovateľ školy a viacerí sponzori. Obec sa významnou mierou podieľa na realizácii projektov, úprave budovy školy. Bez pomoci Vás všetkých, Vašej podpory by sme sa nezaobišli. Vám všetkým patrí moja vďaka. Vďaka a spomienky patria aj tým, ktorí pracovali v tejto škole a nie sú už medzi nami.
   Želám celému kolektívu školy veľa úspechov do ďalších rokov, stovky dobre pripravených absolventov, ktorým bude atmosféra školy ožívať v ich spomienkach i po mnohých rokoch, želám Vám, aby ste boli aj naďalej spoločne tak úspešní ako doteraz, aby na škole panoval duch spolupatričnosti, náročnosti a láskavého slova.

Mgr. Mária Martinková, riaditeľka školy