Friedenslicht aus Bethlehem 

Light of Peace from Bethlehem

Betlehemské Svetlo

Moderná história šírenia Betlehemského svetla začala v roku 1986, kedy Rakúšania v rámci charitatívnej akcie vyslali telesne postihnuté dieťa po večný plameň, ktorý horí v Bazilike Narodenia Pána v Svätej zemi – v Izraeli.

V bazilike je olejová lampa, ktorá horí už niekoľko storočí. Olej do tejto lampy pochádza od všetkých kresťanských národov na našej planéte.

Plamienok každý rok odpaľuje iné dieťa, letecky ho dopravia do Rakúska a ďalej sa Svetlo šíri po celej krajine. V súčasnosti Svetlo putuje z Rakúska nielen do mnohých krajín Európy, ale aj na africký a americký kontinent.

fotogaléria

Betlehemské svetlo preberajú slovenskí od rakúskych skautov na slávnostnej ceremónii vo Viedni.

Odtiaľ sa svetlo vydáva do sveta všetkými smermi. Svetlo putuje z rúk do rúk cez Slovensko do Poľsko, odtiaľ cez  Dánsko do Škandinávie,  cez Litvu do Pobaltia, cez Bielorusko do Ruska až ďaleko na Sibír.

Toto Svetlo na svojej ceste dostáva požehnanie na rôznych bohoslužbách, prijímajú ho najvyšší predstavitelia štátov i cirkví, navštevuje nemocnice, domovy dôchodcov, detské domovy a zohrieva ľudí v miliónoch domácností.

Svetlo cestuje tisícky kilometrov lietadlami, vlakmi, loďami, autobusami, autami, na Lomnický štít lanovkou. Posledné metre k Vám domov chodieva peši.

S putovaním Svetla sa spája niekoľko ťažko predstaviteľných faktov.

Samotná lampa v bazilike, v ktorej nepretržite horí plameň už asi deväťsto rokov.

Bazilika je chránená naprísnejšími bezpečnostnmi opatrenniami vrátane zákazu fotografovania. Rakúšania tam môžu natáčať s celým televíznym štábom.

Otvorený plameň na palube lietadla je hrubé porušenie bezpečnostných predpisov. Betlehemské svetlo sa vezie z Izraela do Viedne a z Viedne do New Yorku a Buenos Aires.

Protestanti zapália sviečku od Židov a pošlú ju pápežovi. So všetkou vážnosťou, láskou a úctou.

Čo keď zhasne lampa? Na najvážnejších trasách idú súbežne dva až štyri kahance.

Šírenie Betlehemského Svetla má v sebe prepletené náboženskú a ľudskú rovinu. Večné svetlo v kostole symbolizuje prítomnosť Krista, ktorého iné meno je Láska. Toto svetlo, teda Láska, sa šíri z Betlehema zo sviečky na sviečku, od človeka k človeku do celého sveta. Je to dar, ktorý je dobré darovať ďalej a zároveň si ho nechať.

Na Štedrý večer, keď si pripomíname Narodenie Pána, milióny ľudí na celom svete sedia pri miliónoch lampášov a sviec, na ktorých horí ten istý oheň. Teda všetci sedíme pri jednej veľkej pahrebe. A sedieť s ľudmi pri jednej pahrebe, to sa volá bašhavel, keď sa hrá na lavuta, alebo sa to volá potlach, keď sa hrá na gitare a tliacha, alebo sa to vola barbecue, keď sa pečú steaky, alebo sa to volá gulášpartia... Jesť s ľuďmi pri jednom ohni a nemať rád tých ľudí, to sa dá dosť ťažko. Na Vianoce je to štedrá večera a sedíme pri jednom ohni s ľudmi z celého sveta.

To, čo farári volajú pokánie, je vlastne pripustiť, spoznať a opustiť vlastnú hlúposť, zlosť a zlozvyky. Poprosiť o odpustenie a odpustiť. Vždy, keď sa to niekomu aspoň trocha podarí, svet je trocha lepší.

Toho roku sme sa v nedeľu pred obedom 13.12. zúčastnili slávnostnej ceremónie v Krakove v Sanktuariu Matky Božej Fatimskej, kde sme odprevadili Svetlo do rúk poľských harczerzov, ktorí ho ponesú ďalej na sever a na východ. Popoludní na námestí sv. Egídia v Poprade sme sa zúčastnili odovzdávania Svetla prezidentovi Slovenskej republiky, Ing. Andrejovi Kiskovi.

Zo Spišského Štiavnika sme tam boli: Monika "Žabka" a Filip Cehula, Michaela "Pomy" Martonová, Barbora "Voda" Galovičová, Viktória "Knedy" Bukovičová, Ondrej "Ovič", Martina "Koučka", Eliška, Tobiáš "Mäso" a Radim Galovičovci, Martina "Pani Mama", Veronika "Fidorka", Júlia "Squiri" a Janko "Syslík" Ferorovci.